Náš príbeh ...
Tuho sa zamyslím, že čo tu ja vlastne teraz mám vypisovať? Že som pred 2 rokmi prepadla čaru bikepackingu, lebo mám vysunutú platničku a bágel už na chrbte neodnesiem?
Že za tie roky som sa toľko krát vyplieskala v zime na doske a v lete navláčila betónových kociek na záhrade, že som ,,turistiku" musela vymeniť za ,,cykloturistiku"? Nuda ... Ale potom ma osvietilo:).
Prvotné počiatky Brashne (kľudne čítaj ,,Brašne“) sa datujú už od roku 2007, kedy sme so starým žili v Austrálii a vymysleli sme si víkendový bajkový čunder k moru - na pláž Woy woy. Mal to byť low cost a že poďme teda na bajkoch, nech je sranda. V tej dobe sme mali lacné bajky z miestneho Tesca, origoš kapsy na zadný nosič stáli cca 129 dolcov jedna a teda padla otázka, že do čoho sa zbalíme.
A tak som v galantérke našla nejakú zvyškovú vysokogramážnu bavlnu a rozhodla sa niečo zpichnúť na detskom šijacom stroji za 15 dolárov, ktorý neukončoval ani neendloval. Šanca, že to teda vydrží bola asi 50 na 50. A keďže sa mi pri tom šití asi 30 x roztrhla niť, nemala som už nervy na nejaké to zapínanie, tak sme tašky zaviazali gumičkami do vlasov. Prvá taška nám odpadla ešte na stanici. Samozrejme nás to neodradilo.
Tento bajkový trip je vlastne aj taká namotávka, že keď sa raz bežný smrtelník dostane do Sydney, nemusí hneď promenádovať vedľa opery, ale v okolí Sydney je veľa pekných miest, kam sa odvezieš vlakom a prejdeš si ich na bajku.
Náš výlet bol nakoniec celkom úspešný, celý víkend sme sa potuľovali popri mori, míňali zátoky s lodenicou, váľali sa na piesočnatých plážach na ktorých nik nebol, cez úpek drichmali pod palmami, prechádzali cez borovicové lesíky, okolo teba kengury, papagáje, husy, kačky, vačice. Aj taký úplne obyčajný kemp v tomto zapadákove mal bazén, vírivku aj tobogán 🙂 Odmenou bol aj ranný defekt.
Až doteraz ...
Kedy moje srdce pišťalo po vlastných modeloch kapsičiek a výraznejších farbách.
